O tom, ako sa strácam a nachádzam. Ako sa nechávam nájsť a aj o tom, aké je to niekedy ťažké nechať sa nájsť. O tom, že je OK občas nevedieť, kde je sever. O tom, že je dobré nemať nalinajkovaný život. O hľadaní niečoho viac. O všetkom možnom a možno občas aj o ničom (dúfam, že nie často). A o stratách a nachádzaní aj preto, lebo v živote všeličo a všelikoho strácame, ale aj nachádzame. Aj samých seba nachádzame, až keď stratíme svoje ego.
A z čoho to tu vzniklo? Z túžby rozdávať radosť a z túžby stále si pripomínať, že môj život nie je o mne. A z túžby prekonávať strach.
Určené je to komu? Všetkým ľuďom dobrej vôle. Ak sem náhodou zavítal niekto, koho osobne nepoznám, tak vitaj, pútnik, cíť sa tu dobre!
